Vlciiii

 Keď sme sa ráno s Liddou zobudili, rozhodli sme sa, že sa pôjdeme poprechádzať naokolo a spoznať zvieratá, čo tu žijú. Ani sme nevedeli, ako sa to tu volá. Najprv sme sa ale museli najesť. Našli sme tu jedného veľkého králika, tak sme si ho rozdelili napoly. Pomaly sme po jedle kráčali k hustému zmiešanému lesu. Bolo tam chladno a pritom sa blížila zima. Zrazu som sa tak zamyslel, že som si ani nevšimol zvláštne zvieratá predo mnou. Keď som si ich všimol, hneď som zastavil a vyľakal som sa. ,,Neboj sa nás cudzinec, my ti neublžime ak nám neublížiš ty. My sme diviaci. Ja som Argo a tu je môj brat Dargo." ozval sa jeden z nich. Aj z Liddy bolo vycítiť, že sa bojí. Potom diviaci odišli a my sme kráčali ďalej. 

Cestou sme stretli aj lišiaka s jeho družkou líškou. Mali so sebou malé krásne mláďatká.,,Keby som mal synov..." premýšľal som. Líška bola veľmi priateľská, na to že má mláďatá. Lišiak nám povedal o ostatných zvieratách, čo tu žijú, lebo hneď vycítil, že sme tu noví. Liddu jeho rozprávanie zaujalo. Potom sme sa rozlúčili a navrhol nám, aby sme sa zastavili u samotára rysa, on toho vie viac. Poďakovali sme im a odišli. Zabudol som úplne na ich mená, ale Lidda mi ich pripomenula: ,,Nemáš dobrú pamäť. Veď sa líška volala Lizzie a lišiak Minn."

Pomaly sme sa blížili ku skale, kde sedel samotár rys. Ten tiež ihneď vycítil, že sme tu noví. Predstavil sa nám: ,,Vitajte nováčikovia. Ja som Robin. Určite ste sa prišli zastaviť aby ste si vypočuli moje múdre rady a aby som vám ukázal najlepšie loviská."    Boli sme omámení z toho, ako sa k nám každý správal tak milo. ,,Na čo čakáte vlci? Už by sme mohli ísť. Tak poďte." poháňal nás Robin. Išli sme ako poslušné vĺčatá za nim.

Cestou ku najlepšiemu lovisku nás učil jeho rysie rady ,nadovšetko,. Boli sme skoro pri lovisku, keď sa zrazu Robin rozbehol nečakane na jednú starú kobylu, ktorá krívala. Ihneď ju stlačil na zem a zahryzol sa jej do krku. ,,Takto lovia mačky!" vykríkol. Rozbehli sme sa za ním a dal nám pár ďalších rád: ,,Vždy si vyberajte tú najstaršiu a najzranenejšiu korisť. Keby ste takú nenašli, nikdy nesúperte so samcom ale radšej naháňajte korisť, kým sa neunaví."  Tieto rady sme sa učili už ako vĺčatá, tak mi boli na nič. Najedli sme sa a s Liddou sme odkráčali k brlohu. ,,To bol ae pekný deň." povedal som Lidde. ,,Ešte nás takých čaká veľa Unnan." dopovedala Lidda a upadla do hlbokého vlčieho spánku.

                                         POKRAČOVANIE NABUDÚCE!!