Vlciiii

 ...lebo som videl vodcu od severného vrchu - Buggana a jeho družku Megan. Obaja boli najväčšími vlkmi v údolí a asi aj na celom svete. Na tele mali veľa jaziev a mali mohutné svaly. Svoj titul vodcov si získali bojovaním proti súperom, dobýjaním území a vraždením silnej koristi. Zuby mali úplne biele a ostré. Je hrozné, keď cítite, ako sa vám zarývajú do kože. Vyhnali by aj skupinu medveďov, dokonca sa ich boja aj ľudia. Klesol som na brucho a prejavil znak podriadenosti voči nim. Megan po mne kričala: ,,Prečo si sa nám postavil do cesty?! Okamžite odíď! Táto potrava je naša!"  Pozeral som na nich ako omámený. Bolo zvláštne že ma neuhryzli alebo nezabili. ,,Nepočul si moju družku?! Vypadni z tadiaľ!!! Už aj!!!" rozvrieskal sa Buggan a chcel ma uhryznúť do ucha. Rýchlo som vstal a vyhol sa jeho zubom. Ako strela som mieril ku Lidde.

 Lidda naštastie bola v brlohu, no zrazu nejak onemela. Dlho mlčala, až zrazu prehovorila: ,,Boli tu..." ,,Kto tu bol Lidda?"  ,,Vodcovia všetkých svoriek z údolia." ,,Čo tu chceli?" pýtal som sa. ,,Prišli nás vyhnať. Kým do piatich hodín neopustíme údolie, budú nás musieť zabiť." dohovorila a začala jesť zajacov. Pridal som sa k nej, aby som mohol nabrať energiu na dlhú cestu. Spomenul som si na mojich ľudí. Veď aj oni pôjdu s nami! Začína sa dlhé zimné putovanie a ľudia pôjdu tiež preč z údolia. Keď sme dojedli, nevedel som, ako jej mám povedať moje tajomstvo, ale radšej som s tým počkal a pokojne sme sa vybrali na cestu naprieč údolím. Nič okolo údolia som nepoznal, tak sme doslova išli do neznáma, naprieč údolím.

                                         POKRAČOVANIE NABUDÚCE!!