12. časť - PRIATEĽ ALEBO KLAMÁR?
,,Vstávaj! Si uzdravený!" započul som cudzí hlas. ,,Nechaj ho, spal asi tri dni. Nech sa vyspí." počul som Liddin hlas. Otvoril som oči. Predo mnou stál mladý žlto-biely vlk. Bolo mu vidno do jeho očí. Boli slabo hnedé. Jeho ňufák bol silno ružový,až malinový a na okrajoch čierny. Na pohľad bol sympatický. ,,Ahój! Ja som Darex, alias Liddin brat. Chceš počuť, čo som zažil??" prerušil ma. ,,Nepočúvaj ho. Je to blázonko." povedala Lidda a krútila očami. Potom mi obaja pomohli vstať. Spal som tri dni, takže mi s chôdzou museli pomôcť. ,,Čo, čo sa mi to stalo??" pýtal som sa ich celú dobu. ,,Kam ideme Lidda?" pýtal som sa Liddy. Hlavou mi frčalo tisíce otázok a odpovedí, ale nevedel som, ktorá je tá správna. Znova som odpadával.
Tento sen bol zvláštny. Bol tam človek a nejaký zvláštny druh vlka, čo mal dole uši a mal úplne iné farby, ako vlci. Inač nám bol veľmi podobný. Ten človek na neho kričal: ,,Rex! Vráť sa!" Ale ten vlk ho nepočúval a utiekol. Zvláštne meno, Rex. Vtedy ma niečo vytrhlo zo spánku. To ma zasa Darex zobúdzal tým jeho spôsobom. ,,Sme tu!!" skríkol. ,,A kde, do čerta!!" vrazil som mu túto poznámku. ,,Veď pri tvojom brlohu mimo údolia!" začal vysvetľovať. ,,Aha, takže takto." povedal som a postavil som sa. Uvidel som, že mi Darex doniesol vodu v kôre stromu a k tomu s Liddou ulovili srnku. ,,Ďakujem ti." povedal som a pustil som sa do jedla. Nebolo mi najlepšie ale vôbec som si už nechcel oddýchnuť. Bolo neskoro. Lidda s Darexom už išli spať a ja som ostal strážiť pred brlohom. Bola polnoc a zrazu som v diaľke uvidel svetielko. ,,To budú len ľudia." pomyslel som si. Možno opekajú mäso! Keby som tam išiel, možno sa mi kúsok ujde. Ale nemôžem odísť od Liddy a Darexa. Ako sa mám rozhodnúť?
POKRAČOVANIE NABUDÚCE!!!