Vlciiii

 Lidda sa mi páčila už dlho a chcel som, aby sa stala mojou družkou. Nevedel som, ako sa jej to mám spýtať. Prišiel som za ňou a nesmelo som sa jej opýtal: ,,Lidda, milujem ťa a chcem aby si sa stala mojou družkou." Lidda sa na mňa ešte dlho pozerala. Ešte nikto ju nespoznal tak dobre, že by ju popýtal, aby sa stala jeho družkou. Zrejme myslela aj na tie malé klbká zvané vĺčatá. Vĺčatá mala veľmi rada, ale nevedela, ako sa má rozhodnúť. ,,Súhlasím." povedala po čase Lidda. Bol som celý bez seba. Keď som pomyslel, koľko toho ešte môžeme zažiť.. Proste to bolo to najlepšie čo som si mohol priať.

Lidda ma volala, aby som išiel za ňou. Chcela ma zaviesť na veľmi krásne miesto. Slnko išlo skoro zapadať a tak som išiel za ňou. Keď sme tam dorazili, pod nami bolo krásne lesklé jazero a zapadalo slnko. ,,Je to tu krásne. Od kedy o tom vieš?" hneď som sa spýtal Liddy. ,,Už od mala. Brávala ma sem mama. Už nemôže, ale môžem tu chodiť s tebou." usmiala sa Lidda. Keď slnko úplne zapadlo, začali sme počuť známy hlas. Nevedel som komu patrí, ale viem že som ho raz počul. Behom sme sa s Liddou vybrali za známym hlasom.

                                 POKRAČOVANIE NABUDÚCE