Vlciiii

 Zobudil som sa v našom brlohu so súrodencami. Obzrel som sa dozadu, či to nebol len zlý sen. Rodičia tam neboli. Bol som zverený sám sebe a moji súrodenci mne. Išiel som sa najesť so svorkou a chcel som priniesť aj mojim súrodencom, ale nepustili ma k jedlu, aj keď som ich prosil, nezľutovali sa a tak som odišiel späť do brlohu. Tam na mňa čakali smutné tváre. ,,Chudáci, sú smutní a keď im poviem, že nemáme čo jesť, budú ešte viac smutní " pomyslel som si. Zrazu som dostal  nápad. ,,Indru, Rick, ´Kaala! Poďte so mnou!"  zvolal som na súrodencov.  Spolu sme sa vydali do lesa a viedol som ich ďalekou cestou s  nádejou, že nájdeme niečo pod zub. Zrazu som počul šušťanie a v kríkoch sa zablyslo. Strhol som mojich súrodencov do kríka. Lovec vtedy vystrelil. Utekali sme čo najďalej, aby sme sa zachrárnili. Boli sme pri útese, keď v tom na lovca z kríkov skočili traja vlci a začali ho trhať. My sme sa s ešte väčším strachom rozbehli preč. Potom ma zastavil mladý sivý vlk. Všetci vlci nás obkľúčili. ,,Čo chcete??" spýtal som sa tichým jemným hláskom...

                                          POKRAČOVANIE NABUDÚCE!!!