Vlciiii

 Otec tam behal o dušu, už videl vynárať sa spoza kopcov našu vlčiu stráž, keď v tom zakopol. Odrazilo ho to od zeme a vymrštil Ricka do vzduchu. Naši strážcovia sa rýchlo rozbehli a Ricka chytili včas. Bol zachránený. Otec nevedel, že za kríkmi stojí pytliak a tak vstal. Prišla ku nemu mama a v tej chvíli pytliak stlačil spúšť. Z mojich očí začali tiecť slzy. Jednou ranou zastrelil aj mamu, aj otca. Chcel som ho najradšej roztrhať, ale zabil by ma. Behal som ku rodičom. ,,Postaraj sa o sestru." povedala mama. ,,A aj o svojich bratov, si predsa najstarší." povedal otec a posledný krát vydýchli. ,,Nie!!! Niee!!!" kričal som, kým pytliak už utekal preč. ,,Ja vás pomstím!!" reval som na celý les. Mal som pocit, ako keby mi pred očami vyhynuli všetci vlci. Chcel som zomrieť tiež. Ľahol som si a snažil som sa zomrieť... nič iné ma nenapadalo a v slzách som sa topil.

Ocitol som sa v mojom sne. Bola tam vlčia rodina. Celú vyhubil pytliak, až na toho najmenšieho a pripútal si ho na reťaz. Odtiahol si ho do svojej chatky a za chvíľu z nej vošiel pytliak s nejakým zvláštnym vlkom na reťazi, ktorý mal neobvyklé farby a uši mal sklopené. Ostatní ľudia ho brali ako div, ale ostatné zvieratá a vlci ho brali ako temnú stranu a priateľa človeka...